Apríl sa v kalendári často spája s prebúdzaním prírody, no pre mňa sa tento rok stal mesiacom hlbokého, osobného reštartu. Nebolo to o veľkých gestách, ale o vynútenom zastavení, ktoré mi nastavilo zrkadlo v súkromnom živote aj v mojej vášni k bushcraftu.
Keď vchádzame do lesa na moje kurzy, učím vás, ako prežiť. Ako čítať vietor, ako nájsť vodu a ako postaviť prístrešok, ktorý vás ochráni pred živlami. Ale je tu jeden prvok, ktorý do tejto rovnice vnáša úplne inú dynamiku pes.
Niekedy sa les tvári ako priateľská kulisa. Kráčate zasneženou krajinou, vzduchom sa nesie spev vtákov a svet vyzerá ako z pohľadnice. Ale v bushcrafte vieme, že príroda má mnoho tvárí a tá najskutočnejšia sa ukáže až vtedy, keď sa "pokazí" počasie.
Ako inštruktor som už viedol množstvo kurzov, no tento mal od začiatku výnimočnú atmosféru. Ráno nás privítal ostrý mráz, teplomer ukazoval -8°C, ale jasná obloha a slnko naznačili, že nás čaká krásny zimný deň. Vyrazili sme na niekoľkokilometrovú trasu, kde som účastníka postupne previedol celým spektrom navigačných techník, ktoré človek v prírode...
Nie každý sa hneď odhodlá vyraziť do lesa. A je to v poriadku. Preto som vytvoril online bushcraft kurzy, jednoduchý spôsob, ako sa naučiť základy prežitia ešte predtým, než spravíte prvý krok do terénu.
Oslavy slnovratu s bubnom sú pre bushcraftera niečím úplne iným než bežný sviatok. Nie je to len dátum v kalendári, ale okamih, keď sa človek vráti k tomu najzákladnejšiemu k ohňu, tme, rytmu a vlastnému dychu. V lese, ďaleko od svetiel miest, má zimný slnovrat inú váhu. Ticho je hlbšie, chlad ostrejší a každý zvuk bubna sa šíri medzi stromami...
